Robert Zelník

Základňa pre slúžiacich

Uvažovali ste už niekedy nad tým, že by ste radi zmenili svet? Celý od základu? Alebo aspoň jednu konkrétnu vec, ktorá by mohla fungovať lepšie? Zistili ste, že jeden človek na to nestačí? Skúšali ste do vašich zámerov zapojiť ľudí z blízkeho okolia a zistili ste, že nechápu, o čom hovoríte? Alebo chápu veľmi dobre, ale tú vec, o ktorú vám tak veľmi ide, vôbec nepotrebujú?

Priznávam sa, že rád vŕtam do toho, ako veci na svete fungujú. Predmetom môjho bádania je všetko -- od politiky cez ekonomiku, spoločenské zvyky, pravidlá a zákony, až po korene slov a pôvod sviatkov a obradov.

Občas z toho bádania vylezie nejaký nápad, ako by veci mohli fungovať inak a lepšie. Niektoré nápady môže uskutočniť jeden človek, na iné treba zapojiť ľudí z blízkeho okolia, a na niektoré blízke okolie nestačí, lebo potreba je natoľko špecifická alebo presahujúca lokálny rozmer, že je treba sa spojiť s niekým, koho zatiaľ nepoznáme a nevieme, kde ho hľadať.

Ľudí, ktorí inšpirujú a vedú iných ľudí k tomu, aby spolu niečo tvorili, pretvárali a uskutočňovali, nazývame vodcami. Alebo -- v dnešnom poangličtenom svete -- lídrami. Vodcovstvu a leadershipu som sa venoval v článku O vodcovstve.

Začiatkom tohto leta sme sa s priateľmi zo Zaježovej a z Brdárky dohodli, že usporiadame stretnutie takýchto vodcov (úspešných aj zárodočných). Robo Jankovich vtedy namietol, že my predsa nie sme žiadni vodcovia, keď tak skôr slúžiaci. Povedal som si že dobre, veď napokon najlepšie vodcovstvo je slúžiace vodcovstvo. Tak sme to premenovali. Stretnutie slúžiacich sa nakoniec neuskutočnilo, ale myšlienka podporovať tvorcov nových zajtrajškov si žije svojim vlastným životom a pretvorila sa na Stretnutie na ceste z mesta.

Schopní slúžiaci vodcovia podľa mňa v dnešnom svete veľmi chýbajú a preto si myslím, že prvá vec, s ktorou treba začať, je vytvoriť akúsi základňu, na ktorej by sa stretávali ľudia, čo chcú niečo zmeniť či zlepšiť, a radi by sa spojili s ďalšími ľuďmi s podobnou potrebou, pretože vedia, že „ve dvou se to lépe táhne". Tomáš Hajzler v článku o návrate do pralesa spomína citát britského bádateľa Russela Wallacea:

V 19. století pracovala většina Evropanů a Američanů se zvířaty a rostlinami venku. Ve 20. století trávili čas utahováním součástek a posunováním papíru uvnitř. V 21. století bude většina pracovat s lidmi na zlepšení jejich životů.

Možno tú základňu nebude treba vytvárať od základu. Možno už máme nejaké čiastkové riešenia, ktoré stačí poprepájať novým spôsobom. Ak o niečom viete, napíšte prosím do komentára alebo súkromne.