Robert Zelník

O potrebe prepájať sa

O potrebe prepájať sa niečo viem. Keď sme sa pred 14 rokmi s rodinkou sťahovali z Bratislavy na Myjavské kopanice, cítili sme potrebu spoznať sa s ľuďmi, ktorí tam žijú a budú naši susedia. Dokonca ani nie len že pasívne pozisťovať, kto kde býva v okolí a zoznámiť sa, ale aktívne cielene vytvoriť susedské spoločenstvo s ľuďmi podobnej krvnej skupiny. Zámer sa podaril, spoločenstvo sa s ľahkosťou vytvorilo, pretože najmä čerství prisťahovalci riešia často podobné veci týkajúce sa stavby a prestavby domov, zabývania sa v novom priestore, kúrenia, zateplenia, ochrany pred hlodavcami. Spoločných tém bolo prirodzene veľa, bolo o čom a veci sa dali prirodzene a rýchlo do pohybu. Lenže so spoločnými zámermi prišli aj nejaké tie neúspechy a zlyhania, aj neschopnosť riešiť kolektívne konflikty a zranenia, a veselé spolubytie sa po približne sedemročí pomerne rýchlo rozpadlo. Zostali nejaké individuálne prepojenia a priateľstvá, ale po zdieľanej štruktúre a spoločných snoch a zámeroch nezostal ani mastný fľak. Dokonca sa z toho zlyhania stalo tabu – téma, o ktorej sa nehovorí a ktorá sa neotvára. A možno aj preto o tom píšem takto úplne verejne, aby som to tabu zámerne narušil.

A takýto príbeh nie je ojedinelý. Opakuje sa to znova a znova, najmä v stredno-východnej časti Európy, ktorá kedysi patrila do sféry vplyvu ZSSR, a tento boľševický režim dlhé desaťročia krivil a ničil vzťah k spoločnému. Výsledkom je, že dnes to nevieme vytvárať spoločné štruktúry, podniky a občianske iniciatívy, bojíme sa toho a často to predčasne vzdávame.

Niekde však bude treba začať. Viacerí totiž cítime, že sa s tým už treba pohnúť dopredu, že to nechceme nechať na samovývoj a samozánik.

A tak sme začali.

19. decembra 2022 sa v stupavskom Lesnom klube Jadierko uskutočnilo stretnutie s nosnou myšlienkou vytvorenia podhubia pre vznik a podporu spoločných zámerov. Stretnutie inicioval a viedol Robo Jankovich, ja som tak trochu sekundoval. Okrem príbehov o zaniknutých a rozpadnutých susedských komunitách zazneli aj skúsenosti s úspešným koncom, z ktorých je možné sa poučiť. Zo všetkého, čo včera zaznelo, sa mi javí ako podstatné najmä toto:

  • Časová os: Je dobré mať vymedzené nielen tematické zameranie stretnutia alebo pracovnej skupiny, ale aj časový rozvrh (príklady: budeme sa tomu venovať pol roka; urobíme na to šesť stretnutí, a potom to vyhodnotíme).
  • Rojenie: Niektoré spoločenstvá a aj firmy majú zavedený spôsob množenia svojich tvorivých skupín a tímov oddelením: ak počet členov pracovnej alebo podpornej skupiny narastie blízko kritickému množstvu, tak skupina už vopred rozmýšľa, ktorá časť osadenstva by sa mohla v budúcnosti oddeliť. Nová oddelená skupina si so sebou nesie "genetickú výbavu" (osvedčené a overené postupy) pôvodnej skupiny, získava nezávislosť a časom si vyvinie alebo upraví vlastné postupy. Tým pádom žiadna nová skupina nezačína úplne od nuly a má preto väčší predpoklad prežitia.
  • Pravidelnosť: Pravidelné stretnutia sú prínosné, rytmus podporuje silu zámeru aj jeho uskutočnenia.

Je našou úlohou objaviť a vyvinúť v sebe schopnosť vytvárať skupiny, ktoré budú dostatočne životaschopné na to, aby prežili svoje vlastné rozmnoženie. Ak sa toto podarí, o ďalší život tých najživotaschopnejších zámerov sa už postará evolúcia.

Preberali sme aj úlohu internetových komunikačných a sociálnych sietí. Ukazuje sa, že sociálne médiá a aplikácie prevádzkované komerčnou entitou nedokážu v plnej miere slúžiť používateľovi, pretože sú riadené zhora a ich prvoradým účelom je generovať zisk svojmu majiteľovi. Tomu je podriadené všetko, aj funkčnosť a užitočnosť pre používateľa je prinajlepšom druhoradá. Nie je možné upraviť si ich na mieru. Nevedia sa prepájať s inými sieťami, fungujú ako izolované a do seba uzavreté ostrovy. Po tom, ako podnikateľ Elon Musk odkúpil sociálnu sieť Twitter a začal v nej robiť rozporuplné poriadky, sa veľkému nárastu záujmu teší federatívna sociálna sieť Mastodon postavená na otvorených štandardoch a na schopnosti komunikovať a prepájať sa aj s inými sieťami, nielen so sieťami rovnakého typu. Potvrdilo sa, že potrebujeme oveľa lepšie komunikačné nástroje než aké v súčasnosti máme k dispozícii. Možno je najvyšší čas začať také nástroje vytvárať.