Mali by sme mať právo publikovať na sociálnych médiách?

V ostatnom čase sa na internete čoraz viac objavujú petície a žiadosti za obnovenie možnosti publikovať na médiu tvorcovi obsahu, ktorému prevázkovateľ z nejakých dôvodov zrušil účet. Na tento jav už vznikol aj novotvar - deplatforming. Mnohí ľudia na to reagujú v komentároch a označujú to na novodobú cenzúru. Nechcem sa vôbec zaoberať otázkami, z akých dôvodov dominantné mediálne platformy rušia ľuďom účty a čo také zverejňovali, že za to dostali zákaz. Toto totiž vôbec nie sú podstatné otázky. Oveľa dôležitejšia je otázka, či vôbec máme právo a nárok na týchto platformách niečo zverejňovať. Facebook, Twitter, Youtube - to všetko sú súkromné médiá, podobne ako existujú súkromne prevádzkované televízne kanály alebo súkromne vydávané noviny. Tak ako neexistuje nárok na možnosť vystupovať v súkromnej televízii alebo mať o sebe článok v súkromne vydávanom časopise, nemali by sme očakávať ani to, že náš video-obsah bude zverejnený na Youtube či Facebooku. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že týmto médiám sa podarilo vydobyť si v mediálnom priestore významné postavenie. Súkromný prevádzkovateľ má plné právo náš obsah odmietnuť z akéhokoľvek dôvodu a nejedná sa v tomto prípade o cenzúru, pretože my stále máme možnosť osloviť ľubovoľné iné konkurenčné médium, aby nám poskytlo priestor, a ak sme pre nich zaujímaví, radi to urobia.

Iná s tým súvisiaca otázka je, či by sme mali byť spokojní s tým, že významnú časť mediálneho priestoru ovláda jeden konkrétny prevádzkovateľ. Internet bol pôvodne zamýšľaný ako neutrálne a nikým nevlastnené médium a bolo by ku prospechu nás všetkých, ak by sme sa k tomuto nastaveniu vrátili. Hlavným médiom na zverejňovanie video-obsahu by nemala byť konkrétna platforma ako napríklad Youtube, ale web alebo internet ako taký, prípadne iná nikým nevlastnená technológia umožňujúca zverejňovať video-obsah všetkým bez rozdielu. Podobne je to so sociálnymi sieťami. Ak by mala existovať prevládajúca sociálna sieť, je našou zodpovednosťou dohliadať na to, aby v tejto oblasti neprevládol súkromný prevádzkovateľ, ale napríklad nejaká spoločná dohodnutá sada štandardov alebo verejnoprávna, vlastnícky neutrálna technológia, ktorá by umožňovala prevádzkovať sociálnu sieť komukoľvek bez rozdielu. To, že tieto oblasti ovládli korporátni prevádzkovatelia, možno označiť za nezdravý jav a istým spôsobom zlyhanie spoločenskej kontroly nad internetovým mediálnym priestorom.

Ak dnes nastáva deplatformizácia, našou odpoveďou na ňu by nemali byť petície a ponížené doprosovanie sa prevádzkovateľom platformných monopolov. Ak máme pocit, že prevádzkovatelia konajú nesprávne, primeranou odpoveďou by malo byť hlasovanie nohami, teda odchod z takého média, prípadne jeho bojkot, a zverejňovanie na inom médiu, alebo ešte lepšie na vlastnej infraštruktúre.

Prevádzkovanie vlastnej infraštruktúry na zverejňovanie videa môže byť pre jednotlivca problematické, pokiaľ sa o prenosovú kapacitu nepodelí s ďalšími účastníkmi dátového prenosu. Pre tieto účely by mohla byť zaujímavá napríklad dávno známa a osvedčená technológia bittorrent, ktorá distribuuje prenosovú kapacitu medzi pôvodným poskytovateľom a všetkými jeho divákmi. Ďalšou nadstavbou nad bittorrentom je webtorrent, čo je technológia na vkladanie torrentového videa na bežnú webovú stránku. Inými slovami, torrent video je možné sledovať v bežnom browseri ako súčasť obsahu na webe, náklady na dátový prenos sú rovnomerne rozložené a nemusí ich v plnej miere znášať poskytovateľ obsahu. Istou prekážkou by mohlo byť sledovanie videa v mobilných zariadeniach, v ktorých je používanie webu menej praktické a ľudia inklinujú skôr k používaniu natívnych aplikácií. Jednoducho povedané - v mobile máme aplikáciu pre Youtube, ale nemáme v ňom aplikáciu pre sledovanie torrentového videa. Na to, aby viac ľudí malo dôvod inštalovať si aplikáciu pre torrent video, bude treba najprv viac video-obsahu publikovať aj cez bittorrent. Ešte predtým je potrebné dosiahnuť, aby sa technológia bittorrent zbavila nálepky nástroja pre šírenie pirátskeho obsahu, ktorá jej v minulosti prischla. Bittorrent je v skutočnosti neutrálna technológia, ktorá sa používa na distribuované šírenie dát, a je v rukách používateľov, či ju budú používať na nelegálny alebo na legálny obsah.

Druhou možnosťou je zverejnenie tradičnou cestou, znášanie prenosových nákladov a zbieranie poplatkov na úhradu týchto nákladov.

O neutrálnych alternatívach k platformným monopolom v oblasti sociálnych médií som sa už rozpísal v staršom článku: Platformné monopoly a distribuovaný internet. Iba doplním, že do rodiny decentralizovaných a distribuovaných sociálnych médií pribudla nová technológia od tvorcov Beaker Browsera s názvom CTZN.

Pre neutrálnu prevádzku už existuje viacero decentralizovaných a distribuovaných riešení. Väčšina z nich však nedokáže ponúknuť používateľskú prívetivosť a vzhľadovú uhladenosť korporátnych platforiem, a preto nedokážu osloviť kritickú masu používateľov. Idealistické projekty pre podporu internetovej neutrality sú väčšinou poháňané iba dobrovoľníckymi príspevkami, zatiaľčo korporátne platformy sú často poháňané silným kapitálovým zázemím. Ide o výrazne nerovný zápas. Ak však chceme vyrovnať hracie pole a vrátiť internetu pôvodnú neutralitu a rovnosť príležitostí, nezostáva nám iné ako niečo pre to urobiť. Napríklad podporiť tvorcov neutrálnych technológií, oboznamovať sa s týmito technológiami, využívať ich všade, kde je to len trochu možné.