Alternatívne a nezávislé médiá

Sú tu s nami už dlhé roky. V minulom režime sa šírili samizdaty a knihy prepisované nadšencami na písacích strojoch. Ku kopírkam vtedy nebolo ľahké sa dostať. V deväťdesiatych rokoch, po páde železnej opony, nastala explózia tvorby na kolene vyrábaných fanzinov a spravodajov, obvykle vo formáte jedného až dvoch hárkov A4 preložených na polovicu a posielaných v obálke do schránky, často bezplatne alebo za symbolickú finančnú podporu. Informovali o všetkom možnom, od koncertov menšinových hudobných žánrov, cez duchovne a ezotericky zamerané skupinky a ich stretnutia, až po okrajové politické ideológie a alternatívne spôsoby života.

Neviem objektívne zhodnotiť, čo sa dialo v rokoch 2000-2010. Buď sa táto scéna postupne rozriedila a vytratila, alebo som ju len prestal sledovať a stratil som s ňou kontakt.

V posledných rokoch je ale okolo alternatívnych a nezávislých médií veľký rozruch. Ten súvisí nielen s výrazným nárastom sledovanosti alternatívnej mediálnej scény, ale aj s niečím, čo veľká časť verejnosti považuje za neprijateľné. Odporcovia alter-médií kritizujú, že mnohé dnešné alter-médiá šíria dezinformácie, nepodložené pseudo-medicínske bludy a jednostrannú politickú propagandu. Nie je to nový jav. Už v období, keď sa internet stal všeobecne používanou komunikačnou technológiou, to znamená okolo rokov 1996-98, sa ľudia radi zaplavovali domácimi receptmi na liečbu rakoviny, článkami o politických a svetovládnych sprisahaniach a pod., obvykle vo forme textových dokumentov z neznámych zdrojov, bez uvedenia autora. Teda nič nové pod slnkom, len to zrazu nabralo úplne iné obrátky.

Nie že by médiá hlavného prúdu boli vzorovo objektívne a vyvážené, to vôbec nie. Aj tam je možné pozorovať politické tlaky, poplatnosť vlastníkom alebo inzerentom. Bulvárne médiá často sklzávajú k informovaniu o šokujúcich banalitách -- na úkor podstatných, hoci menej atraktívnych správ. Argument, že to je to, čo diváci a čitatelia chcú vidieť, je v tomto prípade veľmi nezodpovedná výhovorka.

Do spoločenského diskurzu sa teda dostáva otázka, kde je hranica medzi slobodou slova a spoločensky škodlivým manipulovaním a polarizovaním verejnej mienky.

Pre zachovanie slobody a plurality je dôležité, že sú tu médiá, ktoré poskytujú aj iný než prevládajúci pohľad na svet. A nemenej dôležité je aj to, že to vedia robiť aj za hranicou tradičnej ľavicovo-pravicovej duality. Neexistuje totiž žiaden jediný správny spôsob, akým by ľudia mali myslieť alebo žiť. Rozmenené na drobné to ale znamená, že ani kombinácia kapitalizmu, globálneho voľného trhu a parlamentnej zastupiteľskej demokracie nie sú konečným vývojovým štádiom ľudstva. Nemali by sme teda nikomu brániť v tom, aby hľadal a objavoval nové možnosti usporiadania spoločnosti, pokiaľ je takéto bádanie pre všetkých účastníkov dobrovoľné a pokiaľ nepoškodzuje okolie.

Na druhej strane je však plne oprávnená požiadavka, že médiá by nemali šíriť neoverené informácie a už vôbec nie vedomé lži. A poskytovanie priestoru ľuďom, ktorí šíria nenávistné ideológie, má tiež svoje spoločenské následky.

Ako priaznivec alternatívnych médií vítam iniciatívu konspiratori.sk, ktorá poskytuje dôležitú spätnú väzbu, ktorá môže napomôcť skvalitneniu nezávislých médií. Veľmi dúfam, že časom vzniknú aj ďalšie systémy hodnotenia s inými kritériami, ktoré aj médiám hlavného prúdu poskytnú spätnú väzbu, ktorá je dôležitá na to, aby mohli byť plnohodnotnými a vyváženými poskytovateľmi informácií o dianí vo svete.