Robert Zelník

Ako oživiť slovenské hospodárstvo – praktické kroky

V predchádzajúcom článku som rozobral hlavné príčiny úpadku slovenského hospodárstva a načrtol som pár oblastí, v ktorých by sa dalo začať niečo robiť. Ak by som to mal stručne zhrnúť, tak z uvedených skutočností vyplýva, že tradičný priemyselno-zamestnanecký spôsob práce je na ústupe a súčasné trendy naznačujú, že v budúcnosti sa čoraz viac práce bude vykonávať v krátkodobých kontraktoch, na voľnej nohe, formou mikropráce. V ekonomike postupne strácajú význam mamutie organizácie a na ich miesto nastupujú malé, lokálne a regionálne pôsobiace firmy, startupy, projekty uskutočňované v organicky preskupujúcich sa sietiach vzájomných vzťahov. To dáva veľa príležitostí pre podnikateľov v malom. V prechodnom období to však vytvára veľa ťažkostí pre celú generáciu ľudí naučených hľadať si istotu pracovného miesta. Aj v mojom okolí stretávam ľudí, ktorí by sa radi do niečoho pustili, ale nevedia do čoho.

Priemyselnú ekonomiku si môžeme predstaviť ako obrovský bežiaci pás, v ktorom sa na začiatku ťažia a dolujú prírodné zdroje, tie sa postupne premieňajú na výrobné suroviny, potom na samotné výrobky, tie padajú do veľkoskladov, odtiaľ sa presúvajú do regálov obchodov, kde ich zachytávajú spotrebitelia, platia za ne a nosia si ich domov. Pre túto ekonomiku minulosti sú charakteristickými znakmi ťažkopádnosť, megalomanstvo, uniformita, neprítomnosť spätnej väzby a plytvanie. Môžeme to vidieť všade okolo seba, pretože táto minulosť je ešte stále všadeprítomná. A to je skvelá správa, pretože tým pádom poznáme slabé miesta starého systému a vieme, na čom stavať, ak to chceme robiť inak a lepšie.

Rodiaci sa svet 21. storočia je svižný, prepojený a vnímajúci. Namiesto masovej uniformity vyhľadáva a zvýhodňuje jedinečnosť a šitie na mieru konkrétnym požiadavkám. Ako jednotlivci sa môžeme v takomto svete uplatniť, ak sa prepojíme s dostatočným množstvom ďalších jednotlivcov, s ktorými si máme čo ponúknuť, a poskytneme zo seba to najlepšie. Okrajové trhy a niky sú v tomto svete zaujímavejšie ako masové trhy. Ľudský rozmer a autenticita nie sú v tomto svete slabosťou, ale výhodou.

Mojim zámerom je podporiť a rozšíriť prostredie, v ktorom nebude treba „bojovať o prácu", v ktorom budú príležitosti na uplatnenie v takej istej prirodzenej hojnosti, ako sú hojné listy na stromoch a hviezdy na nebi.

Takže čo s tým robiť?

Ako prvá vec mi napadla dať do ucelenej podoby a zverejniť informácie týkajúce sa živobytia, ktoré som počas rokov hľadania nazbieral. Mám na mysli vedomosti napr. o tom, ako si nájsť krátkodobé pracovné príležitosti na prácu z domu, ako sa dať o sebe vedieť s malými alebo žiadnymi vstupnými nákladmi, ako spojiť ľudí z okolia pre spoločnú vec a pod. To by mohlo poslúžiť ako miesto prvého kontaktu a štartovací balíček poznatkov pre nových záujemcov o živobytie a spoločné konanie mimo tradičnej zamestnaneckej práce.

Druhá vec, ktorá mi prišla na um, je mapovanie potrieb. Masmédiám sa kedysi hovorilo hromadné oznamovacie prostriedky. To preto, lebo vedeli iba jednosmerne oznamovať a vedeli to robiť iba veľmi, veľmi hromadne. Dnes už toto hromadno-oznamovacie obmedzenie nemáme, ale železná košeľa zvyku nás núti hromadne oznamovať aj tam, kde by bolo lepšie najprv pozorovať, počúvať a vnímať. Preto je dodnes v ekonomike tak veľa reklamy a tak málo skutočných, úprimných rozhovorov o tom, čo vlastne naozaj potrebujeme. Spomínaná mapa by mohla pomôcť záujemcom o živobytie nájsť si oblasť pôsobenia a zákazníkov, a spotrebiteľom by mohla pomôcť zaobstarať si potreby, ktoré globálny trh nedokáže uspokojiť (napr. zdravé potraviny, výrobky a služby z blízkeho okolia).

Ak chceme uskutočniť túto premenu, nebude stačiť vytvoriť pár informačných webstránok. Súbežne s tým bude treba zatiahnuť do tejto veci veľa ľudí -- spotrebiteľov, výrobcov, poskytovateľov služieb, podporovateľov a šíriteľov myšlienok, podnecovačov činnosti na miestnej úrovni.

Chcete sa zapojiť? Máte nejaký ďalší nápad? Ozvite sa, prepojme sa...