Informačný pretlak a ako sa s ním vysporiadať

Valí sa toho na nás čoraz viac. Zaujímavé články, videá, podcasty... Ak ste na internete viac ako týždeň, pravdepodobne už máte vlastnú sadu informačných zdrojov, ktoré sledujete, pretože vás zaujímajú. Možno si denne ručne preklikáte obľúbené denníky a magazíny v záložkách vášho browsera, možno sledujete upozornenia alebo e-mailové newslettery vašich obľúbených informačných zdrojov. A možno nerobíte nič z toho a výber necháte na Facebook alebo Youtube, ktoré vám samé ponúknu, čo by vás mohlo zaujímať.

Robím na sebe taký pokus: v priebehu ostatných mesiacov som postupne prestal sledovať newsfeed na Facebooku. Chcem zistiť, či to zlepší alebo zhorší moju informovanosť a spojenie s inými ľuďmi. Zaujíma ma, v akej miere sú filtrovacie algoritmy účinnejšie ako môj vlastný ručný výber sledovaných zdrojov. A tiež, v akej miere je možné týmto algoritmom uniknúť. A tak som po rokoch oprášil starú dobrú RSS čítačku (s podobným pocitom, ako keď človek vyhrabe z povaly premietačku alebo magnetofón), ručne som si popridával obľúbené blogy a vždy keď mám nutkanie ísť na Facebook, otvorím si čítačku. Vždy je tam niečo nové. Výber zdrojov je stabilný a osvedčený, takže prekvapenia nemožno čakať, ale priebežne je možné ten výber dopĺňať o nové zdroje a vyhadzovať nepotrebné.

Pre úplnosť dodávam, že zatiaľ som zo svojho zorného poľa neodstránil filtrovacie algoritmy Google, ktoré sa do mojej pozornosti tlačia viacerými cestami. Ale aj k tomu raz dôjde.

Má to jeden zvláštny, nečakaný jav: priatelia a známi mi vo zvýšenej miere začali posielať osobné tipy na nové zaujímavé články a videá. Pravdepodobne v dobrej viere podľa logiky „keď to zaujalo mňa, bude to zaujímať aj teba", alebo možno preto, aby mi niečo neušlo. Nemám samozrejme šancu všetko si to pozrieť a prečítať, ale všetky tipy ukladám do poradovníka a keď mám na to čas, priebežne ich spracovávam. Len tak pre zaujímavosť, na porovnanie, či mi priatelia a známi vedia dobre vyberať, čo ma zaujíma.

Nemám žiadnu objektívnu metódu na posúdenie relevancie, takže to, čo tu napíšem, je len subjektívna dojmológia.

Ak by som mal zoradiť zdroje informácií podľa toho, v akej miere ich výber zodpovedá môjmu vkusu a výberu, zoradil by som to takto:

1. Vlastný výber zdrojov. Vyhovuje mi statická povaha výberu: do pozornosti sa mi nevnucuje nič okrem toho, čo som si sám vybral. Sledujem teda iba toľko informácií, koľko moja pozornosť unesie. Nevýhodou je, že pri tomto spôsobe sledovania sa nedozviete o nových, pre vás zaujímavých zdrojoch, pokiaľ sa o nich nezmieni už sledovaný zdroj.
2. Filtrovací algoritmus Google. Toto by som dal v tesnom závese za vlastným výberom. Google je v tomto smere menej nápadný ako Facebook, pretože nemá jeden dominantný kanál, ale má viac rôznych kanálov, cez ktoré môže prenikať do pozornosti. A viac kanálov znamená zároveň aj viac možných spôsobov sledovania. A áno, aj Youtube je Google. Aj Android vo vašom telefóne.
3. Filtrovací algoritmus Facebooku. Toto nie je v tesnom závese za Google, skôr veľmi dlho nič a až potom tretie miesto. Návyk na používanie Facebooku je u jeho používateľov veľmi silný, väčšina z nich si pravdepodobne nevie predstaviť, že by ho mohla prestať denne navštevovať. Ale je to len jeden informačný kanál zameraný tak všeobecne, až vlastne nedokáže ponúkať nič iné, len divácky atraktívnu, permanentnú, mierne šokujúcu, mierne bulvárnu všehochuť. Asi ako keď si otvoríte najčítanejšie denníky alebo najsledovanejšie televízie. Z hľadiska osobných preferencií a relevancie žiadna veľká výhra.
4. Výber priateľov a známych. Odporúčania blízkych priateľov sú oveľa lepšie ako odporúčania vzdialenejších známych so slabou väzbou. Ale aj tak by som ich celkovo dal až na štvrté miesto. Najväčším obmedzením výberu od priateľov a známych je to, že vôbec nedokážu odhadnúť, kedy túžite po väčšom množstve podnetov a kedy ste už zahltení.

Z vyššie uvedeného pseudo-prieskumu mi vyplýva nasledovné: Ak máte nutkanie posúvať iným ľuďom v osobných správach odkazy na zaujímavé videá alebo články, prosím nerobte to. Obzvlášť nie vtedy, ak s tou osobou nemáte naozaj veľmi blízky vzťah. Žijeme v informačnom pretlaku. Ľudia, ktorým viete poslať správu, majú prístup na internet. Podsúvať im nevyžiadané informácie je ako ponúkať obéznemu krémeše. Nikomu to nepomôže a často to aj uškodí. Všadeprítomným korporátnym filtrovacím algoritmom nemáte šancu konkurovať. Radšej sa tých ľudí opýtajte, ako sa majú a ako sa cítia. Bude to oveľa osobnejšie, prirodzenejšie a dozviete sa o nich viac. Navyše, časté bombardovanie nevyžiadanými novinkami môže druhá strana časom vyhodnotiť ako spam, čo môže narušiť vaše vzťahy.

Ak už máte potrebu šíriť do sveta posolstvo, myslím si, že lepšou cestou je tvoriť vlastný autentický obsah. Píšte, blogujte, točte videá a podcasty. Vašich priateľov a známych budú vaše myšlienky a postrehy zaujímať oveľa viac ako myšlienky a postrehy cudzích ľudí, ktoré si môžu vygúgliť aj sami. Dovoľte vašim priateľom a známym, aby si sami určili, aký objem informácií je pre nich únosný. Dovoľte im, aby sa sami rozhodli, či váš zdroj chcú sledovať alebo nie. Prejavíte im tým rešpekt, znížite ich informačnú zahltenosť a nepriamo podporíte všeobecnú duševnú pohodu v spoločnosti. A možno aj svetový mier.