Robert Zelník

Platformné monopoly a distribuovaný internet

Internet

Už pred mnohými rokmi sme viacerí snívali o sociálnej sieti, ktorá by vedela robiť užitočnejšie veci ako len šírenie klebiet, vtipných videí a fotografií vašich priateľov na dovolenke. Keď sa na to spätne pozerám, je dobre, že tá sieť, o ktorej sme vtedy snívali, doposiaľ nevznikla. Neexistovalo totiž vhodné prostredie, v ktorom by taká sieť mohla vzniknúť. Až s odstupom času zisťujeme, čo bolo zlé na doterajšom vývoji.

Spôsob budovania internetových platforiem z čias dot-com bubliny bol ukážkovo kapitalistický a podobal sa na priemyselnú ekonomiku: veľké množstvo jednotlivcov a spoločností prišlo s rôznymi internetovými službami a tie medzi sebou súťažili o pozornosť používateľov. Najatraktívnejšie služby priťahovali najväčší počet používateľov a títo používatelia na nich trávili najviac času. Všetok obsah vytvorený používateľmi spravovala, ovládala a vlastnila prevádzkovateľská spoločnosť. Vysoká popularita niektorých konkrétnych služieb umožnila prevádzkovateľovi točiť veľké peniaze a spôsobila ich postupnú premenu na organizácie gigantických rozmerov. Niektoré tieto továrne na internetové služby časom ovládli celú oblasť trhu a stali sa z nich monopoly. Tie si teraz môžu diktovať podmienky, lebo na nich nikto nemá a pre nových hráčov je veľmi ťažké vstúpiť na tento obsadený segment trhu. Nevýhody monopolov sú všeobecne známe z teoretickej ekonómie aj z praktického života. Ak rozumiete angličtine, veľmi dobre a zrozumiteľne to vysvetľuje podnikateľka Kat Chrysostom v TEDx prednáške Breaking the Monopolies of Facebook, Google, and Amazon. Ak ste skôr narodení, pravdepodobne si pamätáte na obdobie vedúcej úlohy jednej politickej strany, takže viete, o čom hovorím. Prostredie internetových služieb sa principiálne ničím nelíši od iných odvetví. Ak má niekto monopol na pravdu, je zle. A je úplne jedno, či je ten monopol zaslúžený vlastným úsilím a úspechom na trhu, alebo je vynútený štátnou korupciou. Monopol nemusí inovovať, nemusí s nikým súťažiť, nemusí ponúkať kvalitu a udržiavať nízke ceny, je totiž príliš veľký na zlyhanie.

Ak by ste dnes chceli vybudovať novú sociálnu sieť a použili by ste pri tom tradičný priemyselno-továrenský prístup, nech by ste boli akokoľvek inovatívni, s veľkou pravdepodobnosťou by ste neuspeli. Nepodarilo by sa vám presvedčiť dostatočné množstvo používateľov, aby prekonali počiatočnú bariéru a zaregistrovali sa na vašej novej úžasnej sociálnej sieti. Napriek tomu, že tam na nich čaká skvelá a priateľsky naladená dvadsaťčlenná partička vašich známych a rodinných príslušníkov, ktorých už ste prinútili vašu službu používať.

Prvou reakciou na vznik týchto monopolov bolo vytváranie decentralizovaných sociálnych a komunikačných sietí. Decentralizovaná štruktúra znamená, že ak sa vám nepáči jeden poskytovateľ určitej služby, rozviažete s ním vzťah a prejdete k inému poskytovateľovi, ale stále používate tú istú službu. Namiesto jednej služby jediného poskytovateľa existujú viaceré menšie služby viacerých poskytovateľov, medzi ktorými si môžete vyberať. Ak máte dostatočné IT-zručnosti, môžete si dokonca sprevádzkovať vlastný server s obľúbenou protestnou sociálnou sieťou alebo s diskusnou platformou pre váš tím. Toto vlastne nie je nová vec, lebo decentralizované komunikátory tu boli už pred vznikom internetových monopolov. E-mail, IRC, word-wide-web, nakoniec aj samotný internet ako taký mal od začiatku decentralizovanú povahu a tak bol aj zamýšľaný. Aj telefónna sieť tak funguje - môžete prejsť k inému operátorovi a stále máte možnosť dovolať sa na všetky telefónne čísla doma aj v zahraničí, bez ohľadu na to, u ktorého operátora je registrované telefónne číslo, na ktoré voláte. Tomu sa učene hovorí interoperabilita. Interoperabilita je výhodná pre spotrebiteľov, pretože môžu meniť poskytovateľov. A v konečnom dôsledku je výhodná aj pre poskytovateľov, lebo väčší sieťový efekt zvyšuje atraktivitu služby ako celku.

Lenže roztrúsené, nedovyvinuté, kapitálovo poddimenzované, nadšencami prevádzkované decentralizované internetové služby nedokážu konkurovať platformným monopolom, pretože nepomer síl je obrovský. Majú to ešte o to ťažšie, že jednotlivé decentralizované platformy bojujú o pozornosť ešte aj medzi sebou. Ak by spojili sily a vytvorili by si nejaký spoločný zjednocujúci prvok, šance na výhru by sa im zvýšili. To ale zatiaľ neurobili.

V kruhoch internetových inovátorov sa šíri myšlienka, že by bolo dobré, keby existoval jeden používateľský profil, ktorý by bolo možné použiť pre viaceré internetové služby. To je ten spoločný zjednocujúci prvok, ktorý by používateľom ušetril kopu práce. Lebo teraz je to tak, že každá nová služba obnáša novú registráciu: zas a znova zadávať tie isté údaje, pamätať si heslo, no proste otrava a vstupná bariéra ako hrom. Čiastočne to riešia registrácie a prihlásenia cez obľúbené už používané služby. Ale len čiastočne. Lepšie by bolo, keby sme používateľské údaje nemuseli ukladať niekam na server tretej strany, ale by sme ich vlastnili a spravovali my sami ako používatelia, a sami by sme rozhodovali, komu naše dáta poskytneme a komu nie. To by zároveň odbúralo spomínanú vstupnú bariéru.

Distribuovaná štruktúra ide ešte ďalej ako decentralizovaná štruktúra. Nie sú žiadne centrály, ku ktorým by bolo treba sa pripájať. Aplikácie v našich počítačoch a mobiloch komunikujú medzi sebou napriamo. Nie sú potrební prostredníci. Každý používateľ je zvrchovaným vlastníkom a poskytovateľom svojich vlastných dát.

Som presvedčený, že nová, užitočná sociálna sieť nevznikne tak, že príde jeden konkrétny tvorca s jedným konkrétnym skvelým nápadom a prevalcuje všetko, čo tu bolo doteraz. Vývoj je už inde, dnešnou konkurenčnou výhodou je otvorenosť a interoperabilita. Teda presne to, čo platformné monopoly neponúkajú. Ak by sa podarilo vytvoriť vlastnícky neutrálne prostredie, v ktorom by bolo možné budovať celý ekosystém rozmanitých služieb od rôznych dodávateľov, a ak by sa podarilo odstrániť vstupnú bariéru, prvý predpoklad šance na víťazstvo je splnený. Ďalší vývoj by už bol evolučný: vznikali by rôzne služby rôznej kvality a s rôznym účelom. Užitočné by sa presadili a nežiadané by sa postupne strácali z pozornosti a zanikali by. Objavili by sa nové možnosti využitia: zistili by sme, že internetová sociálna sieť má oveľa širšie a zaujímavejšie možnosti využitia, než aké poznáme dnes. Môže slúžiť na spájanie ľudí so spoločnými záujmami, na budovanie lokálnej ekonomiky, na podporu umelcov, ktorí niečo pekné vytvárajú, na organizovanie susedských stretnutí, na spoločný postup pri riešení klimatickej krízy, a tak ďalej. Možnosti sú nekonečné, ak sa neuspokojíme s jediným dodávateľom a s jedinou predstavou, ako majú veci fungovať, a otvoríme sa aj iným možnostiam.

Upozorňujem, že to má aj svoje úskalia, ktoré nemusia každému vyhovovať. Distribuované internetové služby sú z podstaty ťažko cenzurovateľné a môžu ponúkať obsah, ktorý sa vám nemusí páčiť. Tvorcovia distribuovaných aplikácií vymýšľajú rôzne dômyselné opatrenia, ako odstraňovať nevhodné príspevky v prostredí, kde nie je možné uplatniť autoritatívny zásah zhora. Väčšinou sa jedná o rôzne zásluhovo-demokratické formy moderovania pokročilejšími a osvedčenými používateľmi. Toto všetko je ešte vo vývoji, dnes ešte nemožno očakávať dokonalú harmóniu medzi slobodou prejavu a ochranou pred nevyhovujúcim obsahom.

Na záver uvediem zopár príkladov distribuovaných internetových aplikácií, ktoré je možné vyskúšať už teraz: